Naozaj odporuje veda náboženstvu?

Autor: Ľudovít Matejovič | 12.1.2009 o 18:13 | Karma článku: 6,93 | Prečítané:  1482x

Posledné mesiace si stále viac všímam pribúdajúce negatívne reakcie na veriacich alebo náboženstvo ako také. Väčšinou sú veriaci označovaní za nevzdelaných, primitívnych a slepých ľudí, pre ktorých je Boh pohodlným vysvetlením otázok a problémov, ktorým nerozumejú. Náboženstvo je vraj zastaralým pozostatkom minulosti , v modernej spoločnosti je priestor iba pre vedu a veriaci sú obviňovaní z tmárstva. Je to naozaj tak?

Ja sám som sa však stal veriacim až na strednej škole, kedy som prvý krát pričuchol k vedám ako fyzika, chémia či biológia. Paradoxne (a možno to paradoxné vôbec nie je), boli to práve chemické reakcie a fyzikálne zákony a ich dokonalosť, ktoré ma priviedli k náboženstvu. Nenašiel som v nich nič, čo by odporovalo viere, naopak. Pozrime sa napríklad na najväčší konflikt vedy a náboženstva – stvorenie sveta. Porovnajme si dnešné teórie s veršami prvej kapitoly z knihy Genezis starými tisícky rokov. Zbadáme, že vlastne žiaden konflikt neexistuje.

Nie som fyzik ani biológ, o vzniku sveta a evolúcií viem iba málo zo stredoškolských predmetov a bližšie som ich nikdy neštudoval, takže sa vopred ospravedlňujem za možné nepresnosti a veľmi laické podanie. Ale z toho, čo si pamätám, to vyzerá približne nasledovne:

Pred zhruba 14 miliardami rokov bola všetka hmota vesmíru sústredená v jednom bode. Po následnom „Veľkom tresku“ sa začal vesmír rýchlo zväčšovať a zároveň vznikli prvé atómy – vodík a hélium.

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.(1-2)

Tieto plyny sa začali zhlukovať, stláčať a vznietili sa, vytvárajúc prvé hviezdy.

Tu povedal Boh: "Buď svetlo!" a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy.(3-4)

Pri takýchto podmienkach nastávajú reakcie, kedy z ľahších prvkov vznikajú ťažšie. Takto vznikla väčšina prvkov, ktoré poznáme dnes, okrem iného uhlík nevyhnutný pre život. Tie sa po zániku týchto hviezd rozptýlili ďalej do vesmíru a zhlukovaním vytvárali ďalšie generácie hviezd a neskôr aj prvé planetárne telesá. Ako našu Zem a Slnko. Niekedy vtedy sa po náraze väčšieho objektu do Zeme vymrštila časť hmoty Zeme do vesmíru formujúc Mesiac.

A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy. Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem a aby vládli nad dňom a nad nocou a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré.(16-18)

Zem bola pôvodne iba roztavenou hmotou tak horúcou, že kvôli vyparovaniu nemohla existovať voda v kvapalnom stave. Postupným ochladzovaním a pridávaním novej vody (napríklad nárazmi ľadových asteroidov) sa teplota znížila natoľko, že voda sa mohla kondenzovať a existovať v kvapalnom stave – podmienka pre vznik života. Vznikla atmosféra tak, ako ju poznáme dnes.

Potom Boh povedal: "Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!" I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak.(6-7)

V tej dobe bol prakticky celý povrch Zeme pokrytý vodou. Rôznymi geologickými procesmi, napríklad vrásnením, sa však neskôr vytvorili prvé kontinenty a moria.

Potom Boh povedal: "Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!" A stalo sa tak. A Boh nazval súš "zemou" a zhromaždište vôd nazval "morom". A Boh videl, že je to dobré.(9-10)

No a v týchto moriach, „probiotických polievkach“, boli splnené všetky podmienky pre vznik života. Samotný bod, kedy vznikol prvý život, veda zatiaľ nevie popísať. Isté je, že keď si organizmy vyvinuli schopnosť fotosyntézy, v atmosfére sa začal hromadiť kyslík, čo viedlo k vytvoreniu ozónovej vrstvy zabraňujúcej nebezpečným žiareniam zo Slnka dostať sa až na povrch – posledného nesplneného predpokladu pre život na súši.

Zvyšok už poznáme od Darwina, ktorého teória, aj keď mierne deravá, je zatiaľ tým najlepším s čím sme prišli a zrejme aj najbližšie k pravde. Alebo od Sv. Augustína, ktorý už storočia pred Darwinom tvrdil, že Boh do sveta vložil „Sily Stvorenia“, ktoré riadili vývoj až po vznik človeka. Evolučná teória sa teda s náboženstvom navzájom nevylučuje, rovnako teória Veľkého tresku. Práve naopak. Napokon, Georges Lemaitre, tvorca tejto teórie, bol katolíckym kňazom. Samotný Darwin študoval teológiu a chcel sa stať kňazom. Rovnako boli hlboko veriacimi aj ďalší ľudia, ktorý pomohli formovať vedu tak, ako ju poznáme teraz, napr. človek považovaný za jej zakladateľa – Isaac Newton. V súčasnosti 40% vedcov o sebe tvrdí, že sú veriacimi.

Vedu neberú ako niečo, čo má vyvrátiť a nahradiť náboženstvo, ale ako cestu, ktorá síce vedie inak, ako cesta náboženstva, ale stretávajú sa v jednom bode. Ako dve ramená rovnoramenného trojuholníka, ktoré síce pri základni vyzerajú od seba veľmi vzdialené, no postupne sa približujú a vedú k tomu istému vrcholu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan je najväčším favoritom. Zapíše sa do dejín svetovej cyklistiky?

Vlani nebol najväčším favoritom, ale aj tak vyhral.

DOMOV

Lipšic dostal za nehodu z minulého roka podmienečný trest

Súd odsúdil bývalého poslanca Lipšica.

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.


Už ste čítali?