Juhoslávia v Strednej Európe

Autor: Ľudovít Matejovič | 13.11.2008 o 8:51 | Karma článku: 5,22 | Prečítané:  1146x

Doteraz mám v pamäti príhodu z môjho ranného detstva. S rodinou sme chceli ísť po prvý raz k moru. Vybrali sme si juh Chorvátska. Chceli sme ísť vlastným autom, bola to však pomerne dlhá cesta na jedného vodiča. Rodičia si v obývačke lámali hlavu a ja som sa vytratil k počítaču. Otvoril som malý šikovný program, ktorý dokázal zostaviť trasu a zobraziť dĺžku a čas cesty. Zobrazilo mi trasu vybranú mojím otcom. Nešlo mi do hlavy, načo ísť takou obkľukou. Tak som zostavil vlastnú trasu, podstatne kratšiu a rýchlejšiu. Vytlačil som mapu a s hrdosťou som vpochodoval do obývačky s mapou v ruke. Ukázať, ako šikovne som vyriešil náš problém. Miesto pochvaly sa však rodičia začali smiať a krútiť hlavou. Trasa viedla cez bosniansko-srbské hranice...

Počas tých rokov, ktoré odvtedy uplynuli, som si niekoľko krát spomenul na túto príhodu a podusmial sa popod moje riedke fúzy. Teraz sa už neusmievam. Mám strach, že raz bude nejaká poľská rodina plánovať svoj prvý výlet k moru. Mám strach, že si vyberú Chorvátsko a budú si lámať hlavu, ako vyriešiť dlhú cestu. Mám strach, že ich malé dieťa sa bude čudovať, načo idú takou obkľukou a zostaví vlastnú trasu. Mám strach, že jeho rodičia sa začnú smiať. Mám strach, že to bude preto, že trasa vedie cez slovensko-maďarské hranice...

Nemožné v 21. storočí a Európskej Únií? Preháňam? Možno. Asi. Ale nechcem len sedieť a prizerať sa, ako sa naše vzťahy zhoršujú a rastie napätie. Vadí mi, že príslušníci môjho národa niekoho zbijú za jeho národnosť. Tiež mi vadí, že politik, ktorý má reprezentovať mňa a moju krajinu nazýva maďarského politika chuderou (a už vôbec nespomínam nabádanie na „zrovnanie Budapešte“). Duplom mi vadí, že je pri tom opitý a ešte viac mi vadí, že mu ľudia pri tom ešte tlieskajú. Že náš premiér s ním ticho súhlasí. A najhoršie je, že to vyznieva tak, že s ním súhlasí celý národ.

Iste, problémy a provokácie sú na oboch stranách. Ale predtým, ako začneme po susedovi kričať, nech si odprace bordel zo záhrady, mali by sme si najskôr upratať pred vlastným domom.

Netreba veľa. Obyčajné malé gesto, že nesúhlasíme s extrémizmom a s radikálmi na oboch stranách. Že sme za pokojné spolunažívanie a dobré vzťahy. Napríklad tak, ako to urobilo už (k tomuto dňu) 5,163 Maďarov a Slovákov na sieti Facebook, o čom informovali aj Hospodárske noviny. Alebo tak, ako to urobila Iveta Radičová. Stačí naozaj málo, aby sme sebe, svetu, ale hlavne Maďarom ukázali, že názory niektorých malých skupín a jednotlivcov skutočne nie sú názormi nás všetkých.

A potom si s kľudným svedomím ukazujme prstom...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Tomanová používa jednostranné stanoviská, súdy ju rešpektujú

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

KOMENTÁRE

Zisťujeme, že dieťa je tiež človek

Tomanová nastúpila, keď sa nepredpokladalo, že bude musieť niečo urobiť.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.


Už ste čítali?